Cesty na západ bývajú väčšinou označené ako cesty za poznaním, za novými skúsenosťami, za pracovnými príležitosťami. Ale cesty na východ bývajú zriedkavejšie, ojedinelé a v prípade ďalekej Ázie možno exotické či výnimočné. Slovenský folklórny súbor Púčik z Brna sa pred nedávnom z takejto cesty vrátil. Na jar tohto roku dostal Púčik pozvanie z čínskeho mesta HANGZHOU zúčastniť folklorného festivalu na celosvetovej výstavy
EXPO, zameranej na voľný čas a gastronómiu.
Príprava bola veľmi náročná najmä na technické zaistenie cesty, víza, dokumentácia, video záznam, nahranie muziky a podobne.
Zájazd do Číny sa začal skvelou cestou lietadlom z Viedne do Dubaja (6 hodín letu) s jednou z popredných leteckých spoločností a ďalších 7 hodín Dubaj – Šanghaja. Na letisku nás očakával náš sprievodca Peter Liu. Spolu s Petrom nastupujeme do autobusu, ktorý nás má odviezť o 250 km ďalej do mestečka HANZGHOU (mesto s 9,5 mil. obyvateľmi), kde sa EXPO konalo.
Mesto HANZGHOU sa rozprestiera na Dlhej rieke a je popretkávané kanálmi a jazerami. Zatiaľ čo vo väčšine miest sme zvyknutí na historické jadro mesta s budovami, tu sa ukrýva iná krása. Srdce mesta tvorí jazero Xihu (West Lake). Starobylé pagody, chrámy, parky, záhrady či vodné plochy robia z Hangzhou lákavé miesto pre milovníkov histórie, krásnej prírody i romantiky. Po príchode do mesta sme boli uchvátení čínskou architektúrou, všetkými tými mrakodrapmi a všadeprítomnou zeleňou, ktorá naozaj bola na každom kroku. Avšak ani to nepomohlo k tomu, aby ľudia chodili po vonku zo zakrytou tvárou, a priemyselný smog tam naozaj bolo cítiť. Folklorny festival na výstave EXPO sa odohrávala vo veľmi rozľahlom národnom parku. Aj tu bolo veľa zelene a niekoľko skvostov čínskej architektúry, obchodné centrum a samozrejme domáce trhy s tovarom od výmyslu sveta. Tanečnice zo súboru zaujali pomaľované korytnačky, chlapcov zasa údené kačice pripomínajúce netopiera a všeličo iné. A potom už nasledovali vystúpenia domácich, ale aj zahraničných súborov pri príležitosti otvorenia festivalu. Bolo zaujímavé vidieť toľko rozličných prvkov kultúry na jednom mieste. Nemenej zaujímavé bolo sledovať prelínanie folklórnych súborov so súbormi tancujúcimi alebo spievajúcimi v štýle modernej hudby.
Slovenské tance očarili návštevníkov festivalu i účinkujúcich iných krajín z celého sveta. Potvrdili to aj predstavitelia mesta HANGZHOU, ktorí ocenili folklórny súbor Púčik Cenou mesta za vynikajúce tanečné výkony v priebehu festivalu.

Náš pobyt sa ale nezúžil len na národný park a na veľké pódium svetovej výstavy EXPO. Mali sme možnosť navštíviť veľké poľnohospodárske družstvo, kde pestujú vyšľachtenú zeleninu, ryžu i kvety v rôznofarebných poliach i skleníkoch. Naše poďakovanie pracovníkom družstva v podobe slovenských tancov bolo pre nich obrovským zážitkom. My sme však pokračovali prehliadkou veľkých a uchvacujúcich čajových plantáží. Do povedomia sa dostali predovšetkým vďaka vzácnemu čaju Longjing. Zelený čaj Longjing je u nás a vo svete známy pod názvom Dračia studňa – aj my sme sa do čajovej studne ponorili pri ochutnávke v miestnom múzeu čaju. Obyvatelia mesta HANZGHOU hovoria, že kto navštívil ich mesto a nebol pri západnom jazere (West Lake), ako keby toto mesto ani nenavštívil. Takže sme sa tam vybrali a pozreli si takpovediac pľúca 9,5 miliónového mesta. Západné jazero je súčasťou historického centra mesta. Dnes pokrýva plochu 8 kilometrov štvorcových. Ospevované sú nádherné scenérie v okolí jazera a zaujímavé pamiatky v okolí. Môžete poznávať okolie, oddychovať, alebo si vychutnať romantické chvíle vo dvojici. Obrovská odpočinková zóna, okolo jazera tisíce ľudí, na jazere malé loďky, veľké loďky aj veľké turistické lode a nad touto rozsiahlou scenériou sa týči pagoda Leifeng. Je to najstaršia farebná bronzová pagoda v Číne. Osemhranná pagoda je vysoká 72 metrov a z vrcholu si môžete vychutnať krajinu západného jazera, a dokonca vidieť mesto Hangzhou z diaľky.
Organizátori festivalu nám pripravili niečo výnimočné, až neskutočné. Zaviedli celý súbor na He Fang Li Shi v strede mesta. Dlhá pešia zóna, veľa zaujímavých a unikátnych obchodov s rozmanitosťou vysoko kvalitného tovaru. Boli tu jedinečné jedlá, papier, keramika, stacionárne, umelecké a hodvábne obchody s množstvom možností na výber. V horných poschodiach obchodov sú reštaurácie. Miesto je jednoducho zabalené ľuďmi.
Ešte spoločné raňajky, rozlúčka z novými priateľmi zo súborov, ktorí všetku tu krásu absolvovali s nami. Nastupujeme do autobusu smer Šanghaj, kde máme ešte 4 hodiny času pred odletom do Európy. Naše zážitky zo Šanghaja sú na samostatný, a nie krátky článok, ale nedá mi aspoň niečo nevyloviť z pamäti. Pohľad, ktorý sa nám naskytol pri príchodu do Šanghaja, bol nepredstaviteľný. Domy, domy, ešte raz domy a zase domy. Nikdy som nevidel také množstvo domov. No mesto s viac ako 27 miliónmi ľudí je fakt nepredstaviteľne veľké. Celých 30 kilometrov domov, kým sme dorazili do centra, kde sme sa mohli pokochať modernou pýchou Šanghaja, ktorou je výhľad na mrakodrapy na polostrove Lu-ťia-cuej. Tu sa nachádza druhý najväčší mrakodrap na svete Šanghajská veža. Táto budova je vysoká 632 metov, má 128 poschodí a plochu 380 000 m2. Skutočne veľkolepá architektúra. Prvý mrakodrap v Číne postavil architekt zo Slovenska volá sa Park Hotel a je jednou zo 63 stavieb v Šanghaji, ktoré nesú rukopis Ladislava Hudeca z Banskej Bystrice. Voľakedy, v medzivojnovom období, to bola najvyššia stavba v meste. Prvý, až 22-poschodový Park Hotel bol spojený s bankou a pochádza z roku 1934. Bola to dokonca dlhé roky najvyššia budova za hranicami Severnej Ameriky. Bohužiaľ viacej času už nemáme, presúvame sa na letisko Phu-tung a letíme do Viedne.

Čínu musíte zažiť na vlastnej koži a každý z vás bude mať iné dojmy. Koniec koncov je to tak so všetkým. Sme radi, že sme mohli v Číne folklórnu stopu. A naše poďakovanie patrí všetkým, ktorý nám boli pri uskutočnení tohto zájazdu nápomocní mestu Brnu a Jihomoravskému kraju ktorí finančne podporili folklorní spolek Púčik.